927 05 Šaľa 5
Telefón 031/7702926
E-mail: dlhanv@salamon.sk, fax 031/7702931
Dlhá nad Váhom, jún 2005
Ministerstvo životného prostredia
Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie
Nám. Ľ. Štúra 1
812 35 Bratislava
Vec:
Stanovisko k správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie -
nadregionálne
centrum zhodnocovania
a zneškodňovania nebezpečných odpadov – nadregión
Západné Slovensko.
Obec Dlhá nad Váhom v zmysle ods.1, § 18, zákona č.127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení neskorších predpisov, Vám predkladá stanovisko k správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie - Nadregionálne centrum zhodnocovania a zneškodňovania nebezpečných odpadov – nadregión Západné Slovensko (Ďalej len NCZZNO)
Obec Dlhá nad Váhom v súlade s uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 27.05.2005 nesúhlasí s umiestnením NCZZNO na území okresu Šaľa z nasledovných dôvodov:
1. „Duslo je významným pôvodcom nebezpečného odpadu“ – podľa tabuľky 76 v správe, v roku 2003 Duslo produkovalo 4169 ton nebezpečného odpadu a je až piatym najväčším producentom nebezpečného odpadu a naviac zo súkromného sektoru.
2. „Duslo má skúsenosti s prevádzkou spaľovacieho zariadenia“ – takéto skúsenosti majú aj v iných regiónoch.
3. „Prevádzkuje v súčasnosti spaľovňu ktorá nespĺňa podmienky ekologickej prevádzky a má čiastočne vybudovanú infraštruktúru“ – táto spaľovňa je prevádzkovaná na základe výnimky do 31.12.2006 potom bude odstavená alebo zrekonštruovaná s výkonom pre potreby Duslo, a.s. (menší výkon).
4. „Duslo musí tak či tak zvažovať rekonštrukciu existujúcej alebo výstavbu spaľovne, čo si vyžaduje vysoké investície“ – aj výstavba tejto spaľovne vyžaduje vysoké investície, ktoré budú hradené z verejných zdrojov pre súkromný sektor. Naviac pri nepriaznivých ekonomických podmienkach môže dôjsť k situácii, že stratu NCZZNO budú hradiť daňový poplatníci Nitrianskeho kraja.
5. „V súčasnosti prevádzkovaná ekologicky nevyhovujúca spaľovňa nebezpečných odpadov bude nahradená novou spaľovňou spĺňajúcou legislatívne požiadavky a zrovnateľnou s BAT“ – aj modernizovaná spaľovňa vo vlastníctve Dusla by bola nahradená so spaľovňou vyhovujúcou, ale s oveľa menším výkonom.
6. „Dobré dopravné podmienky“ – práve dopravné podmienky nie sú dobré lebo prepravné trasy vedú cez obytné územia obcí a preprava NO predstavuje potenciálne riziko na bezpečnosť ľudí.
7. „Možnosti využitia energie“ – energia sa dá využiť vo forme elektrickej energie prakticky nezávisle od lokality, je to iba otázka vhodnej trafostanice.
8. „Možnosť využitia kvalifikovaných ľudských zdrojov“ – nikde nie je garancia na to že zamestnanci Dusla nastúpia do novej spaľovne, a predpokladané množstvo 100 prac. miest nie je veľkým prínosom na zlepšenie zamestnanosti v danom regióne.
9. „Územie je určené na rozvoj výroby a technického vybavenia“ – na základe predchádzajúcich nedostatkov tento dôvod je nepodstatný.
Všeobecné
pripomienky k správe:
Strana 7.
Účelom zámeru:
Nemôžeme súhlasiť s tvrdením, že spaľovňa je navrhnutá tak, aby prevádzkovo a ekonomicky bola samostatná, pretože sa majú počas prevádzky používať zariadenia vo vlastníctve Duslo, a.s. a to ČOV, odkalisko – skládka škváry, odber dusíka, zemného plynu, vody, predaj tepla a elektrickej energie.
Žiadny dôkaz neexistuje, že realizáciou tohto zariadenia dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva a vonkoncom nie k zníženiu chorobnosti na alergické choroby a dýchacích ciest, maximálne sa nezhorší terajší stav ovzdušia.
Ak sa má nahradiť existujúca spaľovňa Duslo, a.s. prečo to neurobí Duslo pre seba, na takú kapacitu akú potrebuje na likvidáciu vlastných nebezpečných odpadov?
Prečo má zabezpečiť verejný sektor ekologické zázemie pre Duslo, a.s. (a aj pre ostatné súkromné podniky), keď z Dusla bude pochádzať iba menšie množstvo nebezpečného likvidovaného odpadu (4169 ton)?
Strana 8
Variantné riešenia
Navrhnuté variantné riešenie sa nedá považovať za variantné, nakoľko sa jedná o tú istú lokalitu, vzdialené od seba 500 m s použitím tej istej technológie. Variantným riešením by bolo riešenie, napr. na takom mieste, kde je priamy prístup z diaľnice, nie cez obytné územia niekoľkých obcí a v okruhu 10 km sa nenachádza žiadne obytné územie. Nie je podrobne rozpracovaný tzv. nulový variant.
Strana 9
Duslo nie je najvýznamnejším pôvodcom nebezpečného odpadu, podľa zvozovej štúdie na strane 130 je to Veronika Dežerice, a.s.
Duslo môže mať skúsenosti s prevádzkou spaľovne, ale toto zariadenie nebude prevádzkovať Duslo, veď na strane 8 je uvedené že užívateľom bude Nisak, a.s, prečo teda všade je miešané Duslo, a.s.?
Strana 12
Aktívne uhlie – buď sa spaľuje alebo ide na skládku nebezpečného odpadu - aké množstvo to bude? Keď sa spaľuje ako to ovplyvní parametre spaľovne?
Odpadová voda z pračiek ide do ČOV – v tejto vode sú koncentrované znečisťujúce látky – čo bude s kalom z ČOV?- ako to ovplyvní parametre ČOV a vypúšťanej vody do recipientu?
Posledná veta pred bodom II.7.3 – Z čoho môže byť kontaminovaná retenčná voda, keď sa všade hovorí o tom, že žiadny únik v technologickom procese nemôže nastať?
Strana 13
Základné parametre
Nominálna kapacita je 4 t/h možnosť preťaženia hmotného toku je 6 t/h – je to 6t/h spolu alebo 4+6?
To isté je pre maximálne mechanické preťaženie 7,5 t/h – je to spolu alebo 7,5+4?
Inštalovaný príkon turbíny je 4,5 MW – potom za hodinu sa vyrobí 4,27 MWh a nie 42,75 MWh a cez rok iba 32 062 MWh a nie 320 625.
Tu sa tiež uvádza denná kapacita 1 linky je 96 ton/deň. Podľa výkresov môžu byť dve linky.
Na tejto strane (13) sa uvažuje s prevádzkou 312 dní ročne a denne 24 hodín.
Pri zvozovej štúdie na strane 130 sa uvažuje s prevádzkou 250 dní, ale maximálne množstvo sa uvažuje 97 000 ton ročne. Na strane 24 zase 30 000 ton ročne? Na strane 33 tab. 13 je
77 214 ton, to isté na strane 25 tab.11. alebo na strane 132 ( 30 000ton/rok).
Bolo by dobré jednoznačne a nespochybniteľne stanoviť, že na aký skutočný výkon sa bude používať spaľovňa. Je to podľa zámeru od 29 952 ton ročne až po 97 000 ton ročne.
Ak obsah popola je 20 % v zmesnom palive, tak je potrebné prepraviť a uložiť ročne aj popol od 5 990 ton do 19 400 ton ročne , kde to bude uložené?
Strana 16
Monitorovanie prevádzky
Tu sa uvádza, že z privezeného odpadu sa odoberú náhodné vzorky, hoci na strane 10 v II./7,1 sa píše, že laboratórium zadá inštrukcie na odoberanie vzoriek, pri tekutom odpade je text formulovaný tak, že po analýze odpad sa prečerpá..... – bolo by dobré stanoviť jednoznačné pravidlá na odbery vzoriek, pretože skladba privezeného odpadu v značnej miere môže ovplyvniť projektované parametre vypúšťaných látok, exhalátov, popola a pod.
Na základe čoho bude prevádzkovateľ „stále registrovať množstvo a zloženie odpadu vkladaného do pece!“, keď sa budú odoberať z privezeného odpadu iba náhodné vzorky. Takto nie je vylúčené, že do pece sa môže dostať aj výbušnina.
Strana 17 a 18
Prečo sa má robiť vzorkovanie a analýza EL iba 2 x ročne, resp min. 1 krát za 2 roky. Na deň vzorkovania je možné prichystať odpad v optimálnom zložení, aby boli splnené limity a ostatné dni môžu limity veselo prekračovať, platí to aj na metódu ťažkých kovov na strane 19.
Strana 20
Prečo nie je zvolená konkrétna technológia čistenia spalín, ako sa dá potom posúdiť vplyv zariadenia na ŽP zodpovedne a objektívne?
Nesúhlasíme s meraním hluku raz ročne, požadujeme viackrát za rôznych poveternostných podmienok a najmä vo večerných a nočných hodinách.
Strana 21 – tabuľka 7.
Ako môže byť pozitívne hodnotená centrálna poloha pre minimalizáciu dopravy v tabuľke – viď tabuľku 76 na strane 130., alebo bod III. 4. 5 ods. 2 na strane 129, kde je uvedené celé územie Slovenska.
Pripojenie k nadregionálnemu dopravnému systému – je pozitívne hodnotené, ale je to možné iba cez obytné územia obcí z diaľnice R1 cez Šoporňu, Dlhú nad Váhom, Šaľa-Veča, Trnovec nad Váhom, po ceste 2. triedy. Z cesty 1/75 cez Šaľa, Šaľa-Veča, Trnovec nad Váhom Tvrdošovce, Jatov. Z Nitry cez Cabaj Čápor, 3 osady po ceste 2. triedy.
Miestne zlepšenie stavu ŽP – bola by to pravda ak by sa stavba nerealizovala.
Strana 24
Spotreba vody – prevádzková voda - údaj 300 000 m3 je asi nepresný, lebo súčet spotreby pitnej vody 1872 m3 technologickej vody 30 000 a 15 000 m3 je iba 46 872 m3.
Absentuje voda pre požiarnícke účely a vôbec protipožiarne zabezpečenie diela.
Strana 25
V tabuľke 11 nie sú uvedené merné jednotky, ktoré budú asi tony, a celkový objem je tu
77 214 ton podobne aj v tabuľke 13 na str.32 je 77 214 ton.
Strana 34
Tab. 15 nie je konkretizované, o ktorých pôvodcoch sa jedná.
Prevádzkové chemikálie – z veľkého rozdielu min. a max. potrebného množstva sa dá usúdiť, že s výkonom spaľovne to nie je úplne v poriadku, tzn. nie je jednoznačne stanovený výkon.
Strana 36
Tabuľka 17 je na 250 dňovú prevádzku za rok a vpredu na strane 13 je 312 dňová prevádzka.
Nároky na dopravu – na dopravu budú využívané aj cesty 2. triedy a naviac cez obytné územia obcí. Je potrebné realizovať obchvaty obcí Šoporňa, Dlhá nad Váhom, Šaľa- Veča, Trnovec nad Váhom alebo účelovú komunikáciu priamo z diaľnice R1 pri Šoporni. Je potrebné to stanoviť ako vyvolanú investíciu, lebo po spustení prevádzky spaľovne doprava nebude problémom spaľovne, ale pôvodcov resp. prepravcov.
Strana 37
V tabuľke 18 -množstvo a koncentrácia emitovaných zneč. látok za kotlom – nie je uvedené z akého spaľovaného množstva za hod., za rok sa počítajú tieto látky, zrejme to ovplyvní aj skladba spaľovaného odpadu. Nad tab. 18. je tabuľka bez čísla, v ktorej sa uvádza že z 1kg nebezpečného odpadu vznikne pri spaľovaní 13 m3 plynov. Keď z uvádzaného priemerného množstva spalín 65 000 m3 za hodinu vypočítame hodinový výkon pece, tzn. 65 000 : 13= 5000 kg za hodinu, t.j. za rok pri 312 dňovej nepretržitej prevádzke 37 440 ton, to je údaj, ktorý je v rozpore s deklarovaným výkonom uvedeným v technických parametroch prevádzky (30 000 ton).
Strana 38
V tabuľke 20 na tejto strane nie je uvedené z akého množstva a z akej skladby nebezpečných odpadov sa vychádzalo pri výpočte. Je tu 112,38 ton ZL vypúšťaných do ovzdušia a v emisnej štúdii na strane 17, keď prepočítame tabuľku na tony a rok vychádza 154,96 ton ZL za rok pri 312 dňovej nepretržitej prevádzke.
Strana 42
Produkovaný kal z ČOV, 1905 ton v roku 2003 - bude spálený v spaľovni – aké bude toto množstvo pri čistení vody zo spaľovne a ako ovplyvní proces spaľovania spálenie kalu s vysokou koncentráciou NL.
Strana 45, 46
Tabuľka 28. - množstvo vzniknutého odpadu v procese spaľovania – čísla sú v tabuľke 28 uvedené na aké množstvo spáleného NO.
Strana 49
Vyvolané investície - doplniť obchvaty obcí Šoporňa, Dlhá nad Váhom, Šaľa-Veča, Trnovec nad Váhom, alebo účelová komunikácia z diaľnice R1
Strana 53
Ovzdušie – spomínané kotolne na tuhé palivá ( Tešedíkovo, Neded, Vlčany, Poľnonákup) už neexistujú, resp. boli prerobené na plyn, aj Duslo v súčasnosti modernizuje svoje kotle na zemný plyn. Nerobme ovzdušie horším aké v skutočnosti je iba preto, aby sa potom mohlo prezentovať, že zlepšenie nastalo v dôsledku spaľovne.
Strana 117
Existujúce spaľovacie zariadenie Dusla sa má odstaviť aj bez realizácie tohto, a to by bol skutočný prínos na zlepšenie kvality ovzdušia, nie umiestnenie ďalšej záťaže.
Strana 120
Preprava NO cez obytné územia – možnosť havárie dopravných prostriedkov, únik NO, zabezpečenie miesta havárie – navrhujeme, aby každé prepravné vozidlo bolo sprevádzané doprovodným vozidlom s výstražným osvetlením a s vyškolenou obsluhou o činnosti v prípade havárie prepravného vozidla – informovanie záchranárov o prepravovanom množstve, druhu a nebezpečnosti látok, zabezpečenie okolia od amatérov a pod.
V poslednom odseku na tejto strane sa píše, že prevádzka navrhovanej činnosti by nemala významne zhoršiť výskyt škodlivín v ovzduší. Potom na základe čoho sa napísalo na strane 117 v ods. 3 odspodu, že zlepšenie kvality ovzdušia.........
Strana 132
Pozitívne vplyvy
Problém s výkonom, tu sa zase uvádza 30 000 ton ročne čo je v rozpore s predchádzajúcimi časťami správy.
Zneškodňovanie starých ekologických záťaží – kto to bude financovať? Bude to možné aj v spaľovni umiestnenej mimo okres Šaľa.
Obávame sa, že po roku 2007 bude toto zariadenie jediným na Slovensku, ktoré bude spĺňať EU smernice.
Existujúcu spaľovňu treba k 31.12.2006 odstaviť, alebo zrekonštruovať.
Strana 133
Možnosť vzniku havárii – nestačí len deklarovať, že možnosť vzniku havárií bude eliminovaná na minimálnu možnú mieru, treba sa zaoberať aj s prípadmi keď sa stane havária a najmä aké môže mať následky, riziko úniku ZL do ovzdušia, do pôdy, ako sa budú odstraňovať tieto následky aké bude odškodnenie za spôsobené škody a pod.
Strana 134 až 137
Porovnanie variantov – máme pocit, že najprv sa vybrali lokality a potom boli navrhnuté kritériá na vyhodnotenie.
Niektoré hodnotiace kritériá sú skresľujúce a je im priradený väčší význam ako v skutočnosti majú.
Napr. príležitosť miestneho stavu zlepšenia ŽP, nie je jednoznačné zo správy, že sa zlepší ŽP (V poslednom odseku na strane 120 sa píše, že prevádzka navrhovanej činnosti by nemala významne zhoršiť výskyt škodlivín v ovzduší.), napriek tomu toto kritérium dostalo váhu 10., to isté platí aj na zdravotný stav obyvateľstva.
Aj tu sa uvažuje s potenciálom zväčšenia plochy napr. o ďalšie spaľovacie linky, no navrhovateľ túto možnosť popiera.
Strana 137
Realizované autorizované merania – pri plánovaných meraniach je možné prevádzku spaľovne nastaviť na najoptimálnejšiu, spaľovaním menej škodlivých odpadov.
Strana 139
Píše sa v bode VIII. : “ Exaktnejšie posúdenie bude možné až po spresnení skladby nebezpečných odpadov po stránke kvantitatívnej a hlavne kvalitatívnej. Bezprostredný vplyv na okolie závisí od zaťažovania spaľovacej časti“ – potom na základe čoho sa predpokladá, že realizáciou sa zlepší kvalita ovzdušia a ŽP? Zrejme na základe ďalších príloh, ktoré boli napísané na základe tejto predbežnej správy.
Schéma č.2
Na výkrese je rezerva pre druhú linku. Pri posudzovaní vplyvov by mali byť posúdené maximálne kapacity a s prihliadnutím na existujúce prevádzky Dusla, a.s. a aj na plánované, vo všetkých oblastiach, emisie, hluk, tvorba odpadov, doprava a pod., lebo to je skutočná záťaž na okolie.
Posudok Ing. Vladimíra Hlaváča – Emisná štúdia.
V závere sa konštatuje, že predložené posúdenie bolo vykonané v hrubých rysoch a v žiadnom prípade nenahrádza odborný posudok.
A zase je tu zmienka o definitívnom množstve a skladbe spaľovaných odpadov.
Akustická štúdia neuvažuje s hlukom z existujúcich prevádzok Dusla, Investu a ost. podnikov.
Predložená správa vyzerá ako pokus o umiestnenie prvej linky spaľovne na navrhovanom území. Po umiestnení prvej linky o výkone až 36 000 ton ročne už nebude problém umiestniť aj druhú linku, lebo bude k dispozícií veľa argumentov za takéto riešenie. Už samotná projekčná príprava a stavebno-technické riešenie predpokladá druhú linku. Vtedy tu už naozaj budú aj skúsenosti s prevádzkou spaľovne, aj ekonomické dôvody, aj ostatné. Iba záťaž na životné prostredie nebude v tých medziach, ktoré sú deklarované v tejto správe.
Záver k hodnoteniu správy:
Predloženú dokumentáciu o hodnotení vplyvov na životné prostredie považujeme z vyššie uvedených dôvodov za neúplnú, nepresnú a v niektorých bodoch za nebezpečnú pre životné prostredie. Obávame sa, že uspokojivé vyriešenie horeuvedených problémov nie je iba v kompetencii navrhovateľa. Navrhujeme zamietnutie tohoto zámeru. V prípade nezamietnutia žiadame vrátenie dokumentácie pre zásadné prepracovanie s dôrazom na komplexné posúdenie vplyvu všetkých prevádzok ( Invest, Eldus, a pod.) celého areálu Dusla na životné prostredie. Požadujeme, aby všetky potrebné investície mimo areálu Dusla ( obchvaty, úpravy skládok a pod.) boli klasifikované ako vyvolané investície a ich cena premietnutá do ekonomickej analýzy pri porovnaní jednotlivých variantných riešení.