Zápisnica

z verejného prerokovania

„Správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie - nadregionálne centrum zhodnocovania a zneškodňovania nebezpečných odpadov“

konaného dňa 07.06.2005 v Dlhej nad Váhom

Prítomní podľa prezenčnej listiny.

Verejné prerokovanie zahájil starosta obce Ing. Róbert Izsóf. Privítal zástupcov akciovej spoločnosti Nisak, a.s. Nitra, prednostu Obvodného úradu v Šali p. Gábora Rusnáka a občanov obce Dlhá nad Váhom.

Starosta obce oboznámil občanov, že predmetom verejného prerokovania je „Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie – nadregionálne centrum zhodnocovania a zneškodňovania nebezpečných odpadov – nadregión západné Slovensko“ v areáli Duslo, a.s. Šaľa. Oboznámil prítomných s doterajšími prípravami na realizáciu spaľovne nebezpečných odpadov v danej lokalite. Poznamenal, že prerokovanie správy sa uskutočňuje v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na podnet Ministerstva životného prostredia SR – odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie. Správa bola doručená obci Dlhá nad Váhom 6.5.2005. Od 12.5.2005 je zverejnená po dobu jedného mesiaca a občania majú možnosť sa k nej vyjadriť po dobu dvoch mesiacov t.j. do 12.7.2005 písomne na MŽP SR. V rámci konania ministerstvo posúdi, aký dopad bude mať stavba na životné prostredie v danej lokalite a na základe toho buď odporúča umiestnenie stavby v tomto regióne resp. ak takéto umiestnenie by malo negatívny dopad na ŽP odporúča navrhovateľovi nájsť inú vhodnejšiu lokalitu. Ďalej poznamenal, že podobné prerokovanie sa uskutoční aj v meste Šaľa a v obciach Trnovec nad Váhom a Močenok.

Následne odovzdal slovo navrhovateľovi, zástupcom Nisak, a.s. Nitra, aby prítomných oboznámili so zámerom resp. so správou.

Zástupcovia Nisak, a.s. RNDr. Žúbor,  Ing. Rajniak, Ing. Mako, podrobne oboznámili prítomných so správou o hodnotení vplyvov spaľovne na životné prostredie a vysvetlili potrebu vybudovania nadregionálneho centra zhodnocovania a zneškodňovania odpadov v areáli Dusla, a.s. Šaľa.

Starosta obce poďakoval zástupcom Nisak, a.s. za prezentáciu a otvoril diskusiu.

- Ing. Peter Mészáros obyvateľ obce: Aké množstvo odpadu bude v spaľovni spaľované ročne, lebo v správe sa vyskytujú rôzne čísla od 30 000 ton ročne až po 97 000 ton ročne a prečo je v správe vo výkresovej časti na výkresoch plánované miesto pre ďalšiu linku?

- Ing. Rajniak zástupca Nisak, a.s. odpovedal, že spaľovňa je navrhovaná na nominálnu kapacitu 30 tisíc ton ročne, ale žiadne zariadenie nie je prevádzkované na 100%, tzn. možno počítať s tým, že sa ročne spáli okolo 26 000 ton nebezpečného odpadu, z tohto množstva okolo 8 000 ton je odpad z Dusla, ktorý by sa neprepravoval mimo podniku. Pri prekročení návrhovej kapacity 30 000 ton/rok by vzhľadom na väčší objem spalín než, na ktorý je dimenzovaný systém čistenia spalín mohol byť problém s dodržaním niektorých emisných limitov.

- Ing. Mako dodal, že Duslo, a.s. má iba túto plochu voľnú, a neuvažuje sa s umiestnením ďalšej spaľovne.

- Ing. Peter Mészáros: Aký bude výstup nebezpečných látok do ovzdušia, koľko odpadu sa bude zvážať cez obec Dlhú nad Váhom, a struska a popolček zo spálených odpadov kde sa uloží?

V odpovedi bolo vysvetlené, že pri prevádzke 30000 ton ročne množstvo znečisťujúcich látok, ktoré budú vypustené komínom bude maximálne 112 ton ročne. Čo sa týka prepravy nebezpečných odpadov do spaľovne, zatiaľ nie je definitívne rozhodnutie, aké množstvo bude prepravované nákladnými automobilmi a aké množstvo po železnici. Rozhodne v obci by sa nemalo objaviť viac ako 10 nákladných aut denne. Lebo k preprave sa majú využiť v prvom rade cesty 1. triedy a následne 2. a tretej triedy. A cez obec Dlhú nad Váhom vedie cesta 2. triedy.

- Ing. Róbert Izsóf sa pýtal, čo sa rozumie pod rezervou pre ďalšiu linku.

- Ing. Mako odpovedal, že Duslo, a.s. vyčlenilo na tento zámer lokalitu o výmere 4 ha a to je na kapacitu 30 tisíc ton. Ing. Izsóf oponoval, že druhá linka je plánovaná paralelne s prvou a nepotrebuje ďalšiu plochu od Dusla.

- Lozsi Szilárd obyvateľ obce: V obci občania, ktorí sledujú dopravnú situáciu na ceste 2. triedy vidia, podľa evidenčných čísiel prechádzajúcich vozidiel, že táto cesta slúži ako najkratšia spojnica z diaľnice R1 s odbočkou v Šoporni na cestu prvej triedy v Šali-Veči smerom do Dusla a do Nových Zámkov. Túto cestu využívajú aj vodiči z Dusla ako prístup na diaľnicu a má obavy, že najväčšie množstvo odpadu bude prepravované práve cez túto cestu tzn. cez obytné územia obcí Šoporňa, Dlhá nad Váhom, Šaľa-Veča, Trnovec nad Váhom.

- Ing. Žúbor zástupca Nisak, a.s. odpovedal, že preprava odpadov musí byť čo najkratšia, bude sa využívať železnica, diaľnica, cesty 1. triedy a v minimálnom rozsahu cesty 2. a 3. triedy. Odpad vyprodukovaný v Dusle, a.s. 9 tisíc ton sa nebude prepravovať. Struska a popolček po vhodnej úprave a stabilizácii by sa vyvážalo denne na skládku do Trnovca n/Váhom. Celková doprava cez obec Dlhá nad Váhom a mesto Šaľa je 16 – 18 tisíc automobilov denne. Podľa prepravných trás zvozovej štúdie cez obec Dlhú nad Váhom by to bolo asi 6 až 8 áut s nebezpečným odpadom denne.

- Ing. Róbert Izsóf hovoril, že väčšina áut využíva cestu cez našu obec na diaľnicu.

- Ing. Žúbor odpovedal, že preprava nebezpečných odpadov má určenú presnú trasu, ktorú prepravca musí dodržiavať.

- Ing. Mako hovoril, že Duslo, a.s. produkuje odpady, z ktorých nejaké množstvá odváža na spálenie mimo Dusla, 6 tisíc ton je rezerva.

- Szilárd Lozsi: Cesta cez našu obec je v zlom technickom stave, preto by sa mali uvažovať s vybudovaním cesty z diaľnice (R1) priamo do Dusla cca 11 km., lebo ak tu havaruje kamión s nebezpečným odpadom môže to mať negatívny dopad na obyvateľov.

- Ing. Jozef Gaál obyvateľ obce: hovoril, o doprave cez obytné územia, spomínal dva prípady, ktoré sa tu stali v uplynulom období a ktoré svedčia o tom, že v tejto oblasti ani legislatíva nie je úplne v poriadku. Poznamenával, že dopravná polícia v Šali bola zrušená a je dislokovaná v NZ a už tu boli prípady keď sa stala dopravná nehoda a policajti riešili dopravnú nehodu v Štúrove a pokiaľ sa dostali sem trvalo to aj tri hodiny.

Prvý prípad:

Asi pred rokom prešiel cez obec kamión s cisternou a z cisterny vytekala nejaká žltá tekutina, ktorá pri veľkej rýchlosti vozidla bola aj čiastočne rozprašovaná a zasiahla cyklistov pohybujúcich na ceste aj chodcov. Táto tekutina bola značne smradľavá a zasiahnutým ľuďom dráždila dýchacie cesty. Nikto nevedel o akú látku sa jedná a či má nejaké účinky na zdravie ľudí. Na cisterne bol nápis Duslo Šaľa. Po oznámení prípadu, starosta aby zistil o akú látku sa jedná, volal na životné prostredie okresného úradu, ale tam nikto nedvíhal telefón. Potom volal generálneho riaditeľa Dusla, kde na sekretariáte mu povedali, že Duslo nemá žiadne kamióny a prepravu pre Duslo zabezpečuje jedna súkromná firma. Až po 20 minútach sa ozval generálny riaditeľ Dusla a oznámil, že to bola nejaká látka, ktorá obsahuje síru a na zdravie ľudí nie je nebezpečná. Cisterna sa prederavila počas prepravy a nemali inú možnosť len rýchlo prejsť do Dusla, kde to prečerpali do inej cisterny. Na šťastie to teda bola látka neškodná a nič sa nestalo. Ale aj v tomto prípade sa zlyhalo viacej vecí. Za prvé: Na cisternách sa robia pravidelné revízie, ktoré keby boli robené podľa predpisov nemohlo by sa stať, že cisterna praskne počas prepravy, ale počas tlakovej skúšky – tie však zrejme podľa papierov boli v poriadku. Za druhé: Vodič, keď to pri Štrkovci zbadal sa zľakol a namiesto toho aby sa spojil s dispečérom, veľkou rýchlosťou prešiel cez obytné územia obcí do Dusla. Za tretie: Prepravujúca firma mala informovať okamžite o tejto udalosti aspoň obecné úrady obcí, cez ktoré prešiel tento kamión, že aká látka uniká z cisterny, či je nebezpečná pre ľudí, či zasiahnutí ľudia majú vyhľadať lekársku pomoc alebo nie a pod.

Preto máme obavy z prepravy nebezpečných odpadov cez obce.

Alebo ďalší prípad:

Vlani na jeseň medzi Dlhou nad Váhom a Večou vo večerných hodinách sa prevrátil kamión, ktorý prepravoval slnečnicu. Miesto nehody nebolo žiadnym spôsobom zabezpečené, ľudia z Veči ale aj z Dlhej nad Váhom okamžite začali brať slnečnicu, vo vreciach, na káre kto ako mohol. Našťastie tá slnečnica nebola ošetrená žiadnou chemikáliou, ale mohla byť, keby to bola určená na osivo. Ale podstatné je to, že toto sa môže stať aj pri preprave nebezpečného odpadu a keď ten vodič bude zranený tak, že nevie informovať ani záchranárske týmy, ani zvedavcov čo sa stane? Pokiaľ sa dostane informácia o prepravovanom tovare na miesto nehody už môže byť neskoro.

Máte nejaké riešenie, ktoré eliminuje podobné prípady, resp. ktoré zaručujú, že prepravovaný nebezpečný odpad nebude roznosený zvedavcami, že privolané záchranné jednotky budú včas informované o vlastnostiach prepravovaných materiálov? Obávam sa, že po spustení prevádzky spaľovne problematika dopravy už nebude Vašou záležitosťou, ale prepravcov, ktorí možno ani nebudú vedieť čo prepravujú a tu vidím veľké riziko?

RNDr. Žúbor odpovedal, že preprava nebezpečných odpadov sa uskutočňuje na základe prísnych pravidiel, prepravné trasy sú schválené kompetentnými orgánmi štátnej správy, vozidlá sú označené oranžovými tabuľkami a vodiči majú u seba dokumentáciu o prepravovanom množstve a druhu nebezpečného odpadu.

Ing. Izsóf Róbert doplnil, že je to v poriadku, problém je v tom, že okrem vodiča nikto nepozná čo znamenajú znaky na oranžovej tabuli, ani to, že u vodiča je dokumentácia a v prípade dopravnej nehody vodič môže byť aj usmrtený a v takomto prípade nikto nevie informovať laikov, aby sa nepriblížili k miestu nehody a neroznášali prepravované obaly a pod.

- Ing. Rajniak zástupca Nisak, a.s. argumentoval, že občania sa boja prepravy vozidiel s nebezpečným odpadom a prepravy cisterien s benzínom si nevšíma nikto, pretože aj tieto predstavujú nebezpečenstvo počas prepravy.

- Ing. Gaál Jozef obyvateľ obce: Hovorí sa o vytvorení 100 pracovných miest, to je málo, to nemôže byť argument, koľko podnikateľov na Slovensku by vedelo za 2 miliardy korún vytvoriť viacej pracovných miest. Pre našu obec by bolo najlepšie aby sa tu nevybudovala žiadna spaľovňa, pretože sme už teraz zaťažení prevádzkou Dusla. V správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie nie sú všetky údaje pravdivé.

- Ing. Dezider Fótyi obyvateľ obce: Čo sa stane ak v prípade akejkoľvek havárie v spaľovni najmä však dôsledku požiaru nastanú nekontrolovateľné reakcie z titulu skladovania rôznych nebezpečných odpadov, čo z toho vznikne, ako je zabezpečená spaľovňa pre také prípady, v správe o takých možnostiach nie je napísaná ani jedna veta?

- Ing. Rajniak hovoril, hovoril, že tuhé zvyšky, ktoré zostanú po spálení nebezpečného odpadu (tuhé zvyšky z rotačky, popolček odlúčený v rukávovom filtri) budú upravené osvedčenou a overenou metódou do vodou nevyluhovatelnej formy, čím budú upravené do formy ostatného odpadu a budú môcť byť uložené na skládku ostatného odpadu“

- Ing. Dezider Fótyi: Nemal som na mysli haváriu na skládke, ale haváriu priamo v spaľovni a v uskladnených nebezpečných odpadoch, ktoré tvoria zásobu pred spaľovaním, ďalej poznamenal, že v správe sa píše, že odpady sa budú dovážať aj z východného Slovenska, prečo sa potom hovorí o nadregióne Západné Slovensko?

- Ing. Lalík hovoril, že technológia bude taká, že pevný odpad sa bude skladovať oddelene od tekutých odpadov a poznamenal, že plán pre prípad rôznych havárií sa musí vypracovať.

- Ladislav Lozsy obyvateľ obce: V dotknutom území prebieha intenzívna poľnohodpodárska výroba rastlinná aj živočíšna. Ťažké kovy a dioxíny, ktoré budú rozptýlené v záujmovom území sa dostanú aj do rastlín a rastlinami aj do zvierat. Čo sa stane, keď v budúcnosti bude prijatý taký predpis, že výrobky z tejto oblasti sa nemôžu dostať do potravinového reťazca

( zelenina, potravinárska pšenica, sladovnícky jačmeň, slnečnica, repka, hovädzí dobytok, ošípané a pod.) Ako budú odškodnení poľnohospodári a čo budú robiť, lebo to pre nich bude znamenať zánik? Máte pre nich nejakú alternatívu pre tento prípad?

- Mgr. Finta hovorila, že ona je ochranárka a je presvedčená že hocijaká spaľovňa bude lepšia ako tá stará čo je v Dusle. Ak sa nevybuduje nová spaľovňa bude sa robiť rekonštrukcia starej spaľovne Dusla. Nová spaľovňa zlepší životné prostredie. Rozptylové koncentrácie budú lepšie ako sú teraz.

- Ing. Mako hovoril, že spaľovňa Dusla má byť odstavená koncom roka 2006, ak sa nevybuduje nová, Duslo zrekonštruuje starú spaľovňu a nebude sa nikoho pýtať. Vybudovanie novej spaľovne by bolo prínosom aj pre miestnych podnikateľov.

- Ing. Gaál Jozef: Koľkí podnikatelia budú potrebovať túto spaľovňu, pretože to je zavádzanie ľudí?

- Tibor Vajda, obyvateľ mesta Šaľa: Medzi negatíva navrhovanej spaľovne bude patriť nepochybne odchod ľudí do iných miest, zníži sa tiež cena nehnuteľností, aký bude mať prínos vybudovanie spaľovne pre okres Šaľa?

- Ing. Rajniak odpovedal, ak sa nepodarí vybudovať spaľovňu, zväčší sa objem skládkovaného nebezpečného odpadu a to je nebezpečné a má oveľa viac rizík na životné prostredie ako spaľovňa.

- Ladislav Lozsy: Prečo sa nemôže vybrať iná lokalita, keď sa neuroí spaľovňa v Dusle, nech to urobia inde, kde sú na to lepšie podmienky.

- Ing. Mako odpovedal, že preto navrhli spaľovňu tu, lebo v Dusle je spaľovňa a sú tu už určité skúsenosti so spaľovaním odpadov.

- Ing. Lalík hovoril, že  tejto problematike sa venuje celý život a táto spaľovňa je bezpečná,  množstvo emisií je minimalizované na technicky dosiahnuteľné minimum.

Ak sa nevybuduje nová spaľovňa, Duslo si zrekonštruuje starú spaľovňu a tá nebude taká kvalitná. Pri realizácií tejto spaľovne 75% nákladov bude z grantu EÚ, ďalej poznamenal, že problémom je tu skôr doprava, nie technológia. Tento projekt spaľovne môže posúriť obchvat Šale a tým sa eliminujú problémy s dopravou. Čo sa týka poľnohospodárstva, emisie nebudú, preto sa netreba obávať škodlivosti na plodiny.

- Mgr. Finta hovorila, že občania sa sťažujú že Duslo znečisťuje ovzdušie, ale to je problém Dusla a nie navrhovanej spaľovne.

- Ing. Pavol Bekő: Takéto zariadenia sú rentabilné vtedy ak spaľujú čo najväčšie množstvo nebezpečného odpadu. Každý podnikateľ má snahu zarobiť čo najviac. Aj NISAK bude mať záujem spaľovať čo najväčšie množstvo odpadu a nakoľko sa tu už odznelo že minimálne množstvo, pri ktorom je to ešte rentabilné je 30 000 ton ročne. Keďže v návrhu sa objavujú aj čísla 55 000 ton resp. 97 000 ton a rezerva pre druhú linku, aká bude garancia, že sa neprekročí 30 000 ton, lebo ak sa prekročí potom čísla uvedené v správe nie sú pravdivé a môžu byť zavádzajúce. Ďalej hovoril o tom, že by mali vymyslieť komplexný bezpečnostný systém pre dopravu nebezpečných odpadov, ktorý by v prípade havárie zareagoval plne automaticky na dopravnom prostriedku zapnutím výstražného zariadenia, alebo určiť pre každý transport nebezpečného odpadu doprovodné vozidlo s poučenou a znalou posádkou.

- Ing. Žúbor hovoril, že preprava nebezpečných vecí je zabezpečená podľa predpisov, vozidlá sú označené.

- Ing. Róbert Izsóf: Čo sa stane ak v obci havaruje kamión prevážajúci nebezpečný odpad a vodič zomrie. Čo v takom prípade treba robiť, kde to treba hlásiť, bolo by dobré aby takéto vozidlo malo doprovodné auto. O tom že v tejto oblasti aj legislatíva má dieru svedčia tie prípady o ktorých hovoril aj Ing.Gaál Jozef.

- Ing. Peter Mészáros: Prečo neprojektovali spaľovne na viacerých miestach, napr. v Šali, v Bratislave, v Trenčíne na menšiu kapacitu napr. 10 tisíc ton.

- Ing. Lalík odpovedal, že 30 tisíc ton bola najnižšia kapacita projektu, ktorým sa môžu uchádzať o granty z EÚ.

- Mgr. Finta hovorila, že EÚ má presné pravidlá, na celom Slovensku dovolia vybudovať 2 spaľovne.

- Ing. Rajniak hovoril, že v Rakúsku je postavená spaľovňa na okraji Viedne s kapacitou 100 tisíc ton ročne a neprekáža nikomu.

- Miroslav Dubec hovoril, že ak v Rakúsku umiestnili spaľovňu na okraji Viedne tak asi z toho dôvodu, že sa tam produkuje najväčšie množstvo odpadu a je vidieť, že viedenčania spaľovaním tohto odpadu nechcú zaťažovať svojich spoluobčanov v iných regiónoch Rakúska a mali by si brať príklad od nich aj Bratislavčania nakoľko práve tu sa produkuje najviac nebezpečného odpadu aj u nás. Pýtal sa aký osoh bude mať obec z vybudovania novej spaľovne, lebo on to vidí tak, že to bude najlepšie pre Duslo, predsa bude mať spaľovňu ktorá bude slúžiť pre súkromné účely postavenú z verejných financií.

- Ing. Jozef Gaál: V správe sa píše, že spaľovňa bude produkovať aj prach a vyššie koncentrácie jemného prachu, v ovzduší môžu spôsobovať zvýšenú úmrtnosť v dňoch, kedy sú zhoršené rozptylové podmienky, kto bude garantom, že predpokladané koncentrácie prachu sa nezvýšia v ovzduší a čo sa stane ak nastane v spaľovni havária?

- Ing. Dezider Fótyi: Skladba spaľovaného nebezpečného odpadu má značný vplyv na parametre spaľovne najmä na množstvo vypúšťaných ZL, že v Rakúsku má skoro každá nemocnica svoju spaľovňu, v Maďarsku je spaľovňa nebezpečného odpadu v Győri, ktorá bola postavená nedávno tiež s najmodernejšou technológiou a už sa tam zistil zvýšený výskyt rakovinových ochorení.

- Ing. Lalík hovoril, že p. Gaál citoval zo správy časť kde sa charakterizuje pojem prašnosť, ale dosahované koncentrácie pri tomto návrhu budú minimálne a hlboko pod hladinou povolených hodnôt podľa platných predpisov..

- Ing. Mako hovoril, že havárie pri takomto zariadení môžu byť rôzne, ak v nejakej časti spaľovne nastane havária napr. v rotačnej peci, na dávkovacom zariadení vo filtroch – technológia je navrhnutá tak, že sa odstaví celé zariadenie. Pod skladovacími nádržami na nebezpečné odpady sú záchytné jamy o takom objeme aby bezpečne zachytili skladovaný objem nebezpečného odpadu.

- Prednosta ObÚ Šaľa Ing. Rusnák hovoril, že on môže vymenovať do bezpečnostnej rady okresu starostov dotknutých obcí, ktorí aj z tohto titulu budú mať možnosť sledovať situáciu v spaľovni, môžu dať návrhy na posúdenie prevádzky aj iným špecialistom.

- Ing. Jozef Gaál: Čo treba urobiť aby sa nevybudovala spaľovňa, bude prednosta ObÚ z titulu svojej funkcie podporovať vybudovanie spaľovne?

- Mgr. Rusnák odpovedal, že on nerozhoduje o tom či bude spaľovňa, on môže konať len podľa zákona, je dobré že k takémuto stretnutiu došlo, pretože niekde zlyhala určitá komunikácia.

Ing. Izsóf Róbert upresnil, že komunikácia zlyhala medzi poslancami krajského zastupiteľstva a voličmi resp. medzi starostami, keď poslanci schválili tento zámer bez toho aby o tom informovali aspoň starostov dotknutých obcí.

- Mgr. Finta hovorila, že občan sa má právo vyjadriť v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Po posúdení projektu MŽP SR s prihliadnutím na jednotlivé predložené stanoviská vydá kladné alebo záporné rozhodnutie. Ak vydá kladné rozhodnutie ide projekt do vlády a ak prejde vo vláde potom ide do Bruselu, ak aj tam bude schválený potom je tu ešte stavebný úrad, ktorý stále má možnosť to nepovoliť resp. povoliť za určitých podmienok, ktoré ale musia mať oporu v platných predpisoch.

- Ing. Pavol Bekő: Vyriešenie dopravy obchvatom mesta Šaľa, vyššie uvedené problémy s dopravou sa našej obce budú naďalej dotýkať nakoľko obchvat Šale nerieši obchvat Dlhej nad Váhom, lebo obchvat Šale je v kompetencii Slovenskej správy ciest a obchvat Dlhej nad Váhom je v kompetencii Samosprávneho kraja v Nitre? Aké sú garancie na vyriešení obchvatu našej obce?

- Ing. Izsóf Róbert odpovedal, že asi žiadne, lebo na obchvate mesta Šaľa sa už pracuje v takej podobe, že bude medzi Dlhou nad Váhom a Večou, tzn. bez obce Dlhá nad Váhom, riešenie obchvatu je v rukách poslancov samosprávneho kraja, ktorí ale po schválení spaľovne už majú úplne iné záujmy, inak by sa nemohlo stať, že v rozpočte na tento rok schválili 20 miliónov korún na rekonštrukciu cesty 3. triedy medzi Šalou a Diakovcami namiesto toho, aby schválili prostriedky aspoň na projektovú dokumentáciu obchvatu Dlhej nad Váhom.

- Ing. Peter Mészáros, Čuba Viktor – obyvatelia obce: sa zaujímali o porovnanie kvality ovzdušia v súčasnosti v okolí Šale a iných regiónov, resp či je zaradená táto oblasť do smogových oblastí?

- Ing. Mako hovoril, že táto lokalita nie je ohrozená smogom, Duslo má umiestnené meranie v Trnovci nad Váhom, a tieto hodnoty sú prístupné na internete, ale doteraz neboli vyhlásené žiadne opatrenia ktoré súvisia so smogovou situáciou.

- Vajda Tibor: Či táto investícia dokáže vyvolať ďalšiu investíciu, napr. obchvat Šale a Dlhej nad Váhom. Pýtal sa kedy bude mať Nisak, a.s. v obchodnom registri zápis nakladanie s nebezpečným odpadom, poznamenal, že zo strany Nisak mala byť lepšia komunikačná stratégia.

- Mgr. Finta odpovedala, že tento projekt určite podporí ďalšie projekty okolitých obcí.

- Ing. Jozef Gaál sa pýtal čo sa dostane do plánu rozvoja tohto regiónu.

- Mgr. Finta odpovedala, že existuje plán rozvoja NSK, ktorý počíta aj s ďalšími investíciami v tejto oblasti.

- Ing. Lalík hovoril, že na takýchto stretnutiach zbierajú informácie čo treba zlepšiť na projekte a že z toho dnešného  vychádza jednoznačne doprava.

- Ing. Izsóf Róbert poznamenal, že pravdepodobne doprava po spustení spaľovne nebude problémom spaľovne ale problémom jednotlivých prepravcov, preto je to veľké riziko pre dotknuté obce keď projekt nebude obsahovať potrebné a jasné garancie na vyriešenie dopravnej situácie.

- Dubec Miroslav: Mám obavy, že na Slovensku neexistuje stavebný úrad, ktorý by mal odvahu nedovoliť stavbu ak to už bude odsúhlasené vo vláde resp. v EÚ.

Záverom Ing. Róbert Izsóf starosta obce informoval prítomných aké kroky budú nasledovať zo strany obce. Dňa 27.5.2005 sa konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré bolo prerušené, pretože sme čakali na verejné prerokovanie. Poslanci vyniesli uznesenie, v ktorom nesúhlasia s umiestnením spaľovne v okrese Šaľa, mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva bude pokračovať a OZ bude zvažovať či sa bude konať referendum alebo petičná akcia. Poznamenal, že podľa platného zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP každý občan môže predložiť svoje stanovisko na MŽP SR písomne najneskôr do 12.júla 2005. Poďakoval navrhovateľovi za prezentáciu projektu a správy a za diskusné príspevky a  účasť na verejnom prerokovaní všetkým zúčastnením a ukončil verejné prerokovanie „Správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie – nadregionálne centrum zhodnocovania a zneškodňovania nebezpečných odpadov.

Zapísala: Marta Ložiová

..................................................................... ..........................................................

Ing. Izsóf Róbert – starosta obce za navrhovateľa